challengest.com
Bakalárky diplomovky
Jazykovka Praha

Rozhovor: ,,Aj s bakalárom sa dá dobre zarábať.“

Dnes je už akousi samozrejmosťou, že mladí ľudia skončia obidva stupne vysokej školy a neodídu v polke štúdia. Stále sa však nájdu takí, ktorí získali len titul bakalár a ďalej nepokračovali. Martina je jednou z nich. Prečítajte si, ako a či vôbec táto situácia ovplyvnila jej život.

Martina (37) dosiahla pred 13 rokmi titul bakalár v odbore ošetrovateľstvo. Jej štúdium bolo zamerané na špecializáciu v zubnej ambulancii. V ďalšom štúdiu však nepokračovala ani po niekoľkých rokoch. Pre našu stránku prezradila, ako vyzeral jej kariérny život po 3-ročnom štúdiu a či tento krok dnes neľutuje.

Maťa, na úvod ti položím základnú otázku. Prečo si sa rozhodla ukončiť štúdium a nepokračovať ďalej?

Nemala som potrebu ďalej pokračovať. Na vysokú školu som išla hlavne kvôli rodičom, ktorí chceli, aby ich dcéra mala jednoducho povedané niečo vo vrecku. Skončila som strednú hotelovú, no to nebola skrátka výška. Takže v skratke, chýbala mi motivácia.

 

Od tvojich bakalárskych štátnic ubehlo 13 rokov. Nenapadlo ti za tú dobu ani raz vyskúšať nejakú inú vysokú?

Priznám sa, že som asi jeden deň seriózne premýšľala nad medicínou. Ale na to fakt nemám, nedám to…je to masaker. (smiech)

 

Nechcela si to aspoň skúsiť? Odísť z vysokej sa dá kedykoľvek.

To áno, dá sa hocikedy odísť, ale… keď som o tom premýšľala, mala som už po tridsiatke a to už je nejaký vek a bifľovať sa toľko vecí naspamäť som si netrúfla. Mám kamarátov, ktorí vyštudovali medicínu a sami mi povedali, čo to štúdium obnáša. Nedoporučovali mi to. Ak by som išla na medicínu, nebola by som dnes tam, kde som a nič z toho nezažila.

 

Ako reagovalo tvoje okolie a blízki, keď si nepokračovala?

Spolužiačka a zároveň najlepšia kamoška sa so mnou nebavila celý deň a rodičia ma chceli prizabiť. (smiech) No bola som dospelá… čo zmohli? Nič.

 

Kam poviedli tvoje kroky, keď si sekla so štúdiom?

Som veľmi akčný človek a nedokázala som sedieť len tak doma. Pracovala som síce pár mesiacov ako recepčná, no ťahalo ma to do sveta. Mojim cieľom bolo vycestovať do Anglicka ako au-pair, čo som aj dosiahla.

 

To znie zaujímavo. Povieš nám o tejto práci niečo viac?

Do Londýna som išla len so základnou znalosťou jazyka, dnes hovorím anglicky plynule. Obehla som si celý Londýn a okolie aj spoznala rodinku, s ktorou si dodnes posielame pohľadnice k Vianociam. Bola som u nich rok a pol. Brali ma na výlety, boli veľmi zlatí. Na rodinu som mala ako au-pair naozaj šťastie a hovorím to preto, lebo som zachytila aj negatívne skúsenosti dievčat, čo ma mrzí. No človek musí mať jednoducho aj trochu toho šťastia.

 

Nemala si problém zamestnať sa ,,len“ s titulom bakalárom?

Vôbec. Neviem, či to bolo vtedajšou dobou, ale o prácu som nemala núdzu. Myslím si, že aj s bakalárom sa dá nájsť fajn práca a dobre zarábať. Schopnosti človeka nezávisia len od titulu. Musí sa vedieť aj predať.

 

Kde pracuješ dnes?

Som zamestnanec banky už tretí rok, ale neprezradím ktorej. (úsmev) V skratke robím administratívu a som tu spokojná.  No akosi cítim, žeby som chcela zmenu… a zvažujem aj zahraničie.

 

Ak sa obzrieš späť, neľutuješ, že si nepokračovala v štúdiu ďalej?

Ľutujem skôr, že som nešla do zahraničia hneď po strednej. Ošetrovateľstvo som si vybrala z núdze cnosť. Nikdy som sa tým neživila a viem, že ani nebudem.

 

Tagged , , , , , ,

Pridaj komentár